Približne takto nejak začína offroadová kariéra a sama sa postupne vyvíja. Jeden sa stane čistokrvným motokrosárom a druhý endurákom ako sa patrí. Avšak už na začiatku je ale dobré sám sebe odpovedať na otázku, čo od lietania v bahne očakávam. Dosť často sa totiž stáva, že si niekto kúpi motokrosovú mašinku a potom pri enduro výletoch trpí „ako pes". Jasné, enduro výjazd sa dá prejsť aj na motokrose, ale všetko si žiada svoje. Rozdiel medzi enduro a motokrosovou motorkou je dosť veľký a rozhodne to nie je iba o svetlách a ŠPZ.

Keď si to vezmeme dosť zjednodušene, tak enduro jazdenie je na motokrosovej mašine ďaleko nepríjemnejší, ako keď na endure vyrazíte na motokrosovú trať. Pochopiteľne sa bavíme o hobby úrovni a sériových motorkách. Endurá sú mäkšie a po výkonovej stránke pekne jemné. Motokrosy naopak tvrdé a ostré ako žiletky. Poďme sa teda pozrieť na hlavné rozdiely medzi enduro a motokrosovou motorkou. Niečo je vidieť okamžite a niečo prezradí až samotná jazda.

Aj laik vie, že enduro má svetlá, ŠPZ a stojan. Musí totiž spĺňať predpisy a byť spôsobilé na prejazdy cez cestnú komunikaciu. Naopak klasický motokros sa jazdí výhradne na uzatvorených tratiach a motorky je potrebné na trať dopraviť. Podobne je to i s veľmi obľúbenými závodmi cross country, kde sa ide na uzatvorenej trati a pravidlá si nevyžadujú enduro stroj.

Enduro má vzadu 18palcové koleso, ktoré v drvivej väčšine prípadov obúva širšiu pneumatiku v rozmeroch 140–80/18. Niektoré enduro závody si dokonca žiadajú obuť homolovaný drapák označený písmenami FIM. Motokrosy majú zadné 19palcové koleso, ktoré je obuté do užšej pneumatiky. Jej širka sa spravidla líši podľa objemu, takže napríklad štvor-taktná 450-ka alebo dvoj-taktná 250-ka sú širšie 120/90-19. Motokrosy sú kvôli váhe maximálne očesané a nájdete na nich hlavne to najnutnejšie. Preto je ich váha o trocha menšia ako pri endurách. Rozdiel môže byť aj 7,8 kíl, takže nie je to zanedbateľné, že?

Motokrosy nemajú stojan, ale ani mini prístrojovku, ako endurá a musí si vystačiť iba s prídavným malým meračom motohodín, ktorý dozerá hlavne na intervaly medzi servisnými úkonmi. Taký elektrický štartér bol ešte donedávna vyslovene enduráckou záležitosťou. S elektrickým štartérom dnes už ale stretnete aj motokrosové mašiny na mx tratiach.

Rozdiel je tiež vo veľkosti nádrže. Motokrosy majú nádrž o pár litrov menšie než endurá, ktoré jazdia dlhšie vzdialenosti.

A teraz do stupačiek. Najskôr sa pozrieme na motokrosový špeciál, ktorý sa na motokrosových tratiach tratiach cíti ako ryba vo vode. Ide hlavne o podvozok, ktorý je pri motokrose alfou omegou.

Z môjho pohľadu je pravidelne servisované a správne nastavené pérovanie ďaleko dôležitejšie než „nabúchaný“ motor. Jeden by neveril, koľko dokáže fungujúce pérovanie ušetriť síl a človeka urýchliť. Všeobecne majú motokrosy pérovanie skôr tvrdšie. Ide o to, že pri motokrose skáču jazdci rôzne skoky a dlhé lavice a to si žiada svoje, rovnako ako jazda v zátačkách. Jazdci si nechávajú pérovanie upravovať priamo na mieru, čo je pri motokrose častejším javom ako pri endure. Pri ladení, hrá najväčšiu rolu predovšetkým váha a výkonnosť jazdca. Práve preto je medzi enduroma motokrosom veľký rozdiel. Keď totiž vyrazíte na klasické enduro, budete vedieť o každom koreni, kameni, a ani pri prejazde trialových pasážach nebudete mať ustlané na ružiach. Schválne si niekedy vyskúšajte prejsť klady najskôr na motokrose a potom na endure…

Pokiaľ sa teda budeme pohybovať na hobby úrovni, myslím si, že na začiatok je lepšie enduro, ktoré vás so všetkým komfortom povozí pri enduro výletoch a zahanbiť sa nedá ani na motokrosovej trati. Tam si treba upraviť troška podvozok, ale to je záležitosť pár chvíl.

Ďalším veľkým rozdielom je prejav motoru a je úplne jedno, či sa jedná o 2 alebo 4-taktnú motorku. Každé enduro musí byť plynulé, citlivé a s jemným nástupom takmer od voľnobežných otáčok. Dá sa povedať, že motokrosové mašiny sú výbušnejšie, ktoré každé vrknutie plynom odmenia prudkou reakciou. Motor je naladený tak, aby fungoval najmä na stredných a vysokých otáčkach.

Motokrosári často menia originálny výfukový systém za „ladený“. Jedná sa o zmenu charakteristiky motoru a výkonovej krivky. Niekto by povedal, že „laďákom“ sa snaží nahnať kone. Úprimne, tie sú väčšine z nás k ničomu. Viac než o koňoch v špičke výkonu je to hlavne o ideálnom priebehu a o upravenej výkonovej krivky. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, ze zvody s výfukovou koncovkou moju 4taktnú 250ku perfektne zmenili. Výkon totiž posilnil v strednom pásme otáčok a to sa podpísalo napríklad na lepších výjazdoch zo zátačiek alebo pri nájazdoch na skoky.

Rozdiel je tiež v prístupe k vzduchovému filtru a to hlavne pri japonských značkách. Pri motokrosoch sa väčšinou nezaobídete bez náradia a budete musieť demontovať sedlo. Pri endurách stačí vyklopiť bočný plast a ste pri ňom. Európske značky majú tento systém bez použitia náradia pre motokrosy aj endurá rovnaký.

Rozdielne sú pochopiteľne poskladané prevodovky, kde endurá majú viac kvaltov. Pri endurách je jednotka zprevodovaná viac do sily a najvyšší kvalt naopak do rýchla, aby sa motor nemusel tak točiť. Motokrosy majú rýchlosti dosť blízko pri sebe a dosť 4-taktných 450-tok si vystači iba so štyrmi kvaltami. Iba pre zaujímavosť, štart pri motokrosových závodoch väčšinou prebieha na 2hý prevodový stupeň.

Opäť je treba skonštatovať, že na začiatok je lepšou variantou enduro, ktoré jazdca nezahodí pri každom neopatrnom vrknutí plynom.

Faktor, ktorý hrá pomerne veľkú rolu, je cena. Endurá sú drahšie než motokrosy, a pri nových mašinách sa bavíme aj o niekoľkých stovkách až tisíckach eur.

Teraz je už len na vás, ktorým smerom sa vydáte a či si vyberiete skôr enduro, alebo motokros. Rozdiel je naozaj obrovský, a všetko má svoje logické vysvetlenie. Odporúčam vyskúšať oboje 🙂.